Šúpolie

Polkablová Mária

Pre náš región netradičnému remeslu sa venuje pani Mária Polkablová, Poráč 6. Je jedinou šupolienkarkou na Spiši. K výrobe postavičiek z kukuričného šúpolia sa dostala až na dôchodku, a to prostredníctvom článkov z jedného časopisu pre šikovné ruky. „Nikdy som na vlastné oči nevidela, ako sa to robí. Len raz som si kúpila šupolienku z obchodu, aby som videla rozmery,“ priznáva pani Mária. A tak začala skúšať. Svoju prvú postavičku má dodnes odloženú doma. „Katastrofálna“, hodnotí. Robila som ju tri dni a odložila si ju, vraj aby videla svoje pokroky, ako sa oproti nej zlepšuje.

Výrobky pani Polkablovej mohli obdivovať návštevníci Európskych ľudových remesiel v Kežmarku. Hlavná výtvarníčka Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) Bratislava ich zhodnotila ako „technicky čisté“ a ponúkla jej spoluprácu. Jej výrobky ÚĽUV zaradil do svojej virtuálnej galérie. Na základe tejto účasti bola jej práca viackrát predstavená v regionálnych novinách.

Každoročne sa pani Polkablová zúčastňuje aj na Trhu ľudových remesiel v Spišskej Novej Vsi. Postavičky žien s detskou kolískou, s husľami v rukách, s kyticou kvetou, s otiepkou slamy, s pletením, s drevom na chrbte....... Vidieť, že fantázia a kreativita pani Polkablovej nemá hraníc. Najprv si však musí zadovážiť šúpolie: „V lete si vyhliadnem, kde je zasiata kukurica. Zbierať idem koncom septembra, začiatkom októbra, kedy je šúpolie najvhodnejšie na výrobu. Najviac práce mi dá príprava šúpolia, ktoré treba vysušiť, vyprať a ošetriť proti plesni. Potom si ho roztriedim – väčšie na suknice, menšie na rukávce a najjemnejšie na tvár – no hotová veda. No a hlavne treba trpezlivosť“ opisuje svoju prácu. Priznáva, že odkedy sa venuje tomuto koníčku, nevie čo je poriadok v dome. Má na výber – buď poriadok a nuda, alebo koníček a časté zametanie. Veríme, že bude vyhrávať to druhé! Predtým sa venovala vyšívaniu na singerke.

Obrázky