Menu
Obec Poráč
Poráč Oficiálne stránky obce

Šarkanova diera

Jaskyňa – Šarkanova diera

Tento kraj priťahoval ľudí oddávna. Neodolal mu ani praveký človek, ktorý sa usadil v Poráčskej jaskyni nazývanej Šarkanova diera. Jaskyňa bola známa oddávna obyvateľom Poráča a blízkeho okolia. Kedysi mala peknú kvapľovú výzdobu, ktorá je dnes zničená nevítanými návštevníkmi.

Nachádza sa v skalnom hrebeni medzi Vysokým vŕškom a Borisovou. Pôvod jaskyne súvisí s potokom Jordaň, nachádzajúcim sa 30 m nižšie. Je jedným z prítokov Bieleho potoka. Šarkanova diera je dlhá 177 m, vznikla ako riečna jaskyňa pozdĺž puklín vo svetlých triasových vápencoch. Pozostáva z Pastierskej chodby, vysokého Archeologického dómu, ktorý cez ďalšiu sieň končí Galériou.

Pozornosť vzbudila v roku 1878 u spišského bádateľa Samuela Rótha, zakladateľa slovenskej speleoarcheológie. Objavil v nej zlomky pravekých nádob, až neskôr prisúdené mladšej dobe kamennej. Popri zvieracích kostiach jaskynného medveďa, vlka, jeleňa našiel aj kosti jaskynného leva. Nález riečnych kameňov – okruhliakov ho utvrdil v tom, že kedysi bola jaskyňa na úrovni okolitej riečnej siete.

V roku 1920 riaditeľstvo Železorudných baní z turistických dôvodov odstránilo suťový kužeľ pred jaskyňou a zlepšilo do nej prístup. Našiel sa tu diskovitý kamenný mlat, brúsená kamenná sekerka, kostená ihla a črepy. Uvedené nálezy sa nachádzajú v Tatranskom múzeu v Poprade. V roku 1951 previedol Archeologický ústav SAV zisťovací výskum a zameranie jaskyne. Výskum viedol archeológ Dr. Juraj Bárta, pri zemných prácach mu pomáhal miestny občan Demeter Macala. Bola urobená sonda veľkosti 250 x 150 cm, hlboká 160cm vo vstupnej chodbe. Dr. Bárta zistil pravekú kultúrnu vrstu s ohniskami. Vykopali sa tu črepy spolu s kosťami jeleňa, srnca, divej svine.

Vľavo od vchodu do Šarkanovej diery sa nachádza 14 m dlhá jaskyňa Chyža. Okrem keramiky našli sa tu pozostatky psa. Je to najstarší nález tohto druhu v bývalom Československu. Je dôkazom jeho zdomácnenia na našom území od neolitu.

Výskum vyriešil datovanie pravekého osídlenia. Obidve jaskyne boli obývané v mladšej dobe kamennej ľudom, ktorý patril do kultúrneho okruhu lineárnej a bukovohorskej keramiky (4 400 rokov p. n. l.).

Nálezy sú významné aj tým, že sa tu našli vedľa seba črepy kultúry s lineárnou a bukovohorskou keramikou. Ľud, ktorý sa už živil prevažne roľníctvom, usadil sa v tak vysoko položenej jaskyni – 690 m nad morom. Je to najvyššie položený nález lineárnej keramiky na Sovensku. Pre svoj význam bola jaskyňa v roku 1979 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.                       

Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia Košice č. 1/2008 z 1. augusta 2008 bola jaskyňa Šarkanova diera vyhlásená za verejnosti voľne prístupnú. Za verejnosti voľne prístupnú sa vyhlasuje vstupná chodba prírodnej pamiatky Šarkanova diera v katastrálnom území Poráč.

Jaskyňa Šarkanova diera

História objavenia Šarkanovej diery

Samuel Roth sa narodil 18. decembra 1851 v chudobnej rodine v podtatranskom Vrbove. Po absolvovaní gymnázia v Kežmarku mal ísť študovať teológiu, ale napokon sa zapísal na štúdium prírodných vied na univerzite v Pešti. Napriek finančným ťažkostiam v roku 1874 skončil štúdium s vynikajúci prospechom a s doktorátom. Hneď sa stal profesorom vyššej reálky v Levoči a od roku 1887 bol riaditeľom tejto školy. Popri tom pôsobil aj ako škôldozorca evanjelickej cirkevnej obce. V Levoči napokon po krátkej niekoľkodňovej chorobe 17. novembra 1889, ako 38-ročný, zomrel.

Jaskyniar 

Pri vyučovaní vychádzal Samuel Roth z najmodernejších pedagogických zásad a príťažlivým spôsobom sa usiloval poskytnúť žiakom čo najviac vedomostí. Vštepoval im lásku k vedám a oduševnenie pre krásy prírody.
Ako vedec sa zaoberal geológiou, glaciológiou, limnológiou (štúdium vnútrozemských vodných plôch) i speleológiou. Najväčšmi mu však učarovali jaskyne, a to až do takej miery, že sa v nich cielene vŕtal, takže ho odborná verejnosť oprávnene považuje za otca slovenskej speleoarcheológie.
V roku 1874 robil geologické výskumy v okolí Dobšinej. Skúmal aj jaskyňu Aksamitka, v ktorej našiel prvé paleolitické nálezy (kostený hrot a dve kamenné čepele) na Spiši a v Karpatskej kotline vôbec.

Rothov plán Poráčskej jaskyne

 

Ako prvú Samuel Roth dôkladne preskúmal jaskyňu pri obci Poráč. Bola to dávno známa jaskyňa a domáci ju považovali za skrýšu drakov a dodnes je známa ako Šarkanova diera. Navštívili ju viacerí domáci vzdelanci, ba aj sliezsky univerzitný profesor Paul Scholz. Ich nálezy ho zaujali, a preto o tom upovedomil Uhorskú kráľovskú prírodovedeckú spoločnosť. Tá S. Rotha na začiatku roku 1878 poverila, aby jaskyňu preskúmal. Najprv sa oboznámil s geologickou stavbou širšieho okolia. Opísal kvapľovú výzdobu a vysvetlil vznik kvapľov. Jaskyňu aj zameral a načrtol jej plánik.
Zaoberal sa však aj vznikom jaskýň, pričom upozornil, že nie všetky jaskyne vznikli rovnakým spôsobom.

Archeológ

Hlavným cieľom Rothovho výskumu jaskyne však boli vykopávky. S najatými robotníkmi vykopal niekoľko sond. Už pod povrchom nachádzal kosti medveďa jaskynného (Ursus spelaeus), najmä zuby, stavce, články prstov, úlomky holenných kostí, rebrá i čeľuste. Pri kopaní objavili aj dve vrstvy s uhlíkmi, v ktorých našli aj úlomky keramiky či nástroje z kosti alebo z kameňa. S. Roth predpokladal, že jaskyňa bola osídlená v období neolitu.
Aj v susednej menšej jaskyni – dnešná jaskyňa Chyža – našiel úlomky kostí medveďa jaskynného.
Samuel Roth sa vo svojich výskumoch neobmedzoval len na oblasť Spiša. V chotároch abovských obcí Veľká Lodina a Ružín navštívil v lete 1879 štyri dávno známe jaskyne. Sprevádzal ho sliezsky prírodovedec Karl Kolbenheyer (1841 – 1901), ktorý tieto jaskyne zameral. Výsledky vykopávok vo Veľkej Ružínskej jaskyni boli veľmi prekvapujúce, a preto ju v nasledujúcom roku navštívil ešte dva razy. Našiel v nej veľa kostí rozličných živočíchov, ale aj kultúrne vrstvy s črepmi keramiky. O týchto svojich výskumoch publikoval štúdiu. Publikované výsledky však napadol významný maďarský geológ Lajos Lóczy (1849 – 1917). Uhorská geologická spoločnosť preto vyslala na miesto komisiu troch odborníkov z rozličných vedeckých oblastí. Komisia vyvrátila Rothove tvrdenia, ale neskoršie výskumy ich potvrdili.
V roku 1880 z poverenia Uhorského karpatského spolku preskúmal Samuel Roth Lipovskú jaskyňu v pohorí Branisko, ale aj Ľadovú jaskyňu v Dreveníku pri Spišskom Podhradí. Ďalej to bola priepasť Jatky na Geravách pri Spišských Hrabušiciach i niekoľko jaskýň v oblasti Tatier a Pienin. V BelianskychTatrách to boli Alabastrová jaskyňa, Ľadový sklep, Muránska jaskyňa či Zbojnícka jaskyňa. V každej zo skúmaných jaskýň robil Samuel Roth vykopávky, ale meral aj teploty vzduchu. V jaskyniach Belianskych Tatier našiel veľa paleontologického, ale aj archeologického materiálu. Archeológ Ferenc Pulszky (1814 – 1897) tvrdil, že jaskyne boli osídlené až v neolite. Samuel Roth s tým nesúhlasil – tvrdil, že to bolo už v paleolite. Neskoršie výskumy mu dali za pravdu. (RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.)

Sviatok

Meniny má Viera, Blahomír, Placid, Blahomíra, Karitína, Placida

Zajtra má meniny Natália

Facebook

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE: 1
DNES: 60
TÝŽDEŇ: 550
CELKOM: 272087


Mobilná aplikácia

Aktuálne informácie od nás
Priamo vo vašom telefóne
Viac o aplikácii
Stiahnite si našu mobilnú aplikáciu na