Šarkanova diera

Jaskyňa – Šarkanova diera

Tento kraj priťahoval ľudí oddávna. Neodolal mu ani praveký človek, ktorý sa usadil v Poráčskej jaskyni nazývanej Šarkanova diera. Jaskyňa bola známa oddávna obyvateľom Poráča a blízkeho okolia. Kedysi mala peknú kvapľovú výzdobu, ktorá je dnes zničená nevítanými návštevníkmi.

Nachádza sa v skalnom hrebeni medzi Vysokým vŕškom a Borisovou. Pôvod jaskyne súvisí s potokom Jordaň, nachádzajúcim sa 30 m nižšie. Je jedným z prítokov Bieleho potoka. Šarkanova diera je dlhá 177 m, vznikla ako riečna jaskyňa pozdĺž puklín vo svetlých triasových vápencoch. Pozostáva z Pastierskej chodby, vysokého Archeologického dómu, ktorý cez ďalšiu sieň končí Galériou.

Pozornosť vzbudila v roku 1878 u spišského bádateľa Samuela Rótha, zakladateľa slovenskej speleoarcheológie. Objavil v nej zlomky pravekých nádob, až neskôr prisúdené mladšej dobe kamennej. Popri zvieracích kostiach jaskynného medveďa, vlka, jeleňa našiel aj kosti jaskynného leva. Nález riečnych kameňov – okruhliakov ho utvrdil v tom, že kedysi bola jaskyňa na úrovni okolitej riečnej siete.

V roku 1920 riaditeľstvo Železorudných baní z turistických dôvodov odstránilo suťový kužeľ pred jaskyňou a zlepšilo do nej prístup. Našiel sa tu diskovitý kamenný mlat, brúsená kamenná sekerka, kostená ihla a črepy. Uvedené nálezy sa nachádzajú v Tatranskom múzeu v Poprade. V roku 1951 previedol Archeologický ústav SAV zisťovací výskum a zameranie jaskyne. Výskum viedol archeológ Dr. Juraj Bárta, pri zemných prácach mu pomáhal miestny občan Demeter Macala. Bola urobená sonda veľkosti 250 x 150 cm, hlboká 160cm vo vstupnej chodbe. Dr. Bárta zistil pravekú kultúrnu vrstu s ohniskami. Vykopali sa tu črepy spolu s kosťami jeleňa, srnca, divej svine.

Vľavo od vchodu do Šarkanovej diery sa nachádza 14 m dlhá jaskyňa Chyža. Okrem keramiky našli sa tu pozostatky psa. Je to najstarší nález tohto druhu v bývalom Československu. Je dôkazom jeho zdomácnenia na našom území od neolitu.

Výskum vyriešil datovanie pravekého osídlenia. Obidve jaskyne boli obývané v mladšej dobe kamennej ľudom, ktorý patril do kultúrneho okruhu lineárnej a bukovohorskej keramiky (4 400 rokov p. n. l.).

Nálezy sú významné aj tým, že sa tu našli vedľa seba črepy kultúry s lineárnou a bukovohorskou keramikou. Ľud, ktorý sa už živil prevažne roľníctvom, usadil sa v tak vysoko položenej jaskyni – 690 m nad morom. Je to najvyššie položený nález lineárnej keramiky na Sovensku. Pre svoj význam bola jaskyňa v roku 1979 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.                       

Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia Košice č. 1/2008 z 1. augusta 2008 bola jaskyňa Šarkanova diera vyhlásená za verejnosti voľne prístupnú. Za verejnosti voľne prístupnú sa vyhlasuje vstupná chodba prírodnej pamiatky Šarkanova diera v katastrálnom území Poráč.

História objavenia Šarkanovej diery

Samuel Roth sa narodil 18. decembra 1851 v chudobnej rodine v podtatranskom Vrbove. Po absolvovaní gymnázia v Kežmarku mal ísť študovať teológiu, ale napokon sa zapísal na štúdium prírodných vied na univerzite v Pešti. Napriek finančným ťažkostiam v roku 1874 skončil štúdium s vynikajúci prospechom a s doktorátom. Hneď sa stal profesorom vyššej reálky v Levoči a od roku 1887 bol riaditeľom tejto školy. Popri tom pôsobil aj ako škôldozorca evanjelickej cirkevnej obce. V Levoči napokon po krátkej niekoľkodňovej chorobe 17. novembra 1889, ako 38-ročný, zomrel.

Jaskyniar 

Pri vyučovaní vychádzal Samuel Roth z najmodernejších pedagogických zásad a príťažlivým spôsobom sa usiloval poskytnúť žiakom čo najviac vedomostí. Vštepoval im lásku k vedám a oduševnenie pre krásy prírody.
Ako vedec sa zaoberal geológiou, glaciológiou, limnológiou (štúdium vnútrozemských vodných plôch) i speleológiou. Najväčšmi mu však učarovali jaskyne, a to až do takej miery, že sa v nich cielene vŕtal, takže ho odborná verejnosť oprávnene považuje za otca slovenskej speleoarcheológie.
V roku 1874 robil geologické výskumy v okolí Dobšinej. Skúmal aj jaskyňu Aksamitka, v ktorej našiel prvé paleolitické nálezy (kostený hrot a dve kamenné čepele) na Spiši a v Karpatskej kotline vôbec.

Rothov plán Poráčskej jaskyne

Ako prvú Samuel Roth dôkladne preskúmal jaskyňu pri obci Poráč. Bola to dávno známa jaskyňa a domáci ju považovali za skrýšu drakov a dodnes je známa ako Šarkanova diera. Navštívili ju viacerí domáci vzdelanci, ba aj sliezsky univerzitný profesor Paul Scholz. Ich nálezy ho zaujali, a preto o tom upovedomil Uhorskú kráľovskú prírodovedeckú spoločnosť. Tá S. Rotha na začiatku roku 1878 poverila, aby jaskyňu preskúmal. Najprv sa oboznámil s geologickou stavbou širšieho okolia. Opísal kvapľovú výzdobu a vysvetlil vznik kvapľov. Jaskyňu aj zameral a načrtol jej plánik.
Zaoberal sa však aj vznikom jaskýň, pričom upozornil, že nie všetky jaskyne vznikli rovnakým spôsobom.

Archeológ

Hlavným cieľom Rothovho výskumu jaskyne však boli vykopávky. S najatými robotníkmi vykopal niekoľko sond. Už pod povrchom nachádzal kosti medveďa jaskynného (Ursus spelaeus), najmä zuby, stavce, články prstov, úlomky holenných kostí, rebrá i čeľuste. Pri kopaní objavili aj dve vrstvy s uhlíkmi, v ktorých našli aj úlomky keramiky či nástroje z kosti alebo z kameňa. S. Roth predpokladal, že jaskyňa bola osídlená v období neolitu.
Aj v susednej menšej jaskyni – dnešná jaskyňa Chyža – našiel úlomky kostí medveďa jaskynného.
Samuel Roth sa vo svojich výskumoch neobmedzoval len na oblasť Spiša. V chotároch abovských obcí Veľká Lodina a Ružín navštívil v lete 1879 štyri dávno známe jaskyne. Sprevádzal ho sliezsky prírodovedec Karl Kolbenheyer (1841 – 1901), ktorý tieto jaskyne zameral. Výsledky vykopávok vo Veľkej Ružínskej jaskyni boli veľmi prekvapujúce, a preto ju v nasledujúcom roku navštívil ešte dva razy. Našiel v nej veľa kostí rozličných živočíchov, ale aj kultúrne vrstvy s črepmi keramiky. O týchto svojich výskumoch publikoval štúdiu. Publikované výsledky však napadol významný maďarský geológ Lajos Lóczy (1849 – 1917). Uhorská geologická spoločnosť preto vyslala na miesto komisiu troch odborníkov z rozličných vedeckých oblastí. Komisia vyvrátila Rothove tvrdenia, ale neskoršie výskumy ich potvrdili.
V roku 1880 z poverenia Uhorského karpatského spolku preskúmal Samuel Roth Lipovskú jaskyňu v pohorí Branisko, ale aj Ľadovú jaskyňu v Dreveníku pri Spišskom Podhradí. Ďalej to bola priepasť Jatky na Geravách pri Spišských Hrabušiciach i niekoľko jaskýň v oblasti Tatier a Pienin. V BelianskychTatrách to boli Alabastrová jaskyňa, Ľadový sklep, Muránska jaskyňa či Zbojnícka jaskyňa. V každej zo skúmaných jaskýň robil Samuel Roth vykopávky, ale meral aj teploty vzduchu. V jaskyniach Belianskych Tatier našiel veľa paleontologického, ale aj archeologického materiálu. Archeológ Ferenc Pulszky (1814 – 1897) tvrdil, že jaskyne boli osídlené až v neolite. Samuel Roth s tým nesúhlasil – tvrdil, že to bolo už v paleolite. Neskoršie výskumy mu dali za pravdu. (RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.)