Tkanie handričkových kobercov

Kiniková Anna , Poráč 92

Tkanie handričkových kobercov má na Poráči svoju tradíciu. V minulosti sa tkalo v každej domácnosti. V súčasnosti veľmi ojedinelé. Pani Kiniková Anna, Poráč 92 sa tomu ešte stále venuje. Keď si doma rozloží krosná (zariadenie na tkanie) domáci jej to ohľaduplne tolerujú. Tká hlavne v zime. A radosť z dobrého výsledku jej dáva chuť venovať sa tomu aj naďalej.

Naučila sa to od mamy, lebo doma tkali skoro každú zimu. Natkala už sama asi 12 druhov. Neregistruje záujem o takého koberce, necháva si ich pre svoju vlastnú potrebu. Samotnému tkaniu predchádza „osnovanie“. Robí sa na „snovadlinách“. Bavlnené vlákno alebo umelé sa navíja na „smertku“ – sú to drevené tyče. Vznikne nám kľúč. Je to také predznačenie vzoru kobercov. Kľúč sa pozberá a prenesie na krosná. Sú to vlastne navité nite. Potom sa nite naberajú do „ničelníc“. Z ničelníc do berda. Prechodom cez berdo sa vlákna zaviažu a zaistia. Tkajú sa koberce obyčajné a vykladané. Pri vykladaných tvorí vzor tkáčka je to náročnejšie. „Znak“ je jednotka, v ktorej sa meria množstvo natkaných kobercov. 1 znak je 4 metre. Z jedného druhu sa zmestí na krosná asi 6 znakov koberca. Dáva prednosť umelému vláknu, lebo je trvácnejšie a nešpiní sa. Už teraz sa pani Anna teší, kedy zasadne za krosná.

Obrázky