Ovčia vlna

Na chov oviec nadväzuje spracovanie ovčej vlny. V minulosti sa z ovčej vlny tkalo súkno, ktoré sa po vytkaní folušovalo. Posledný foluš bol v Poráčskej dolina pri mlyne. Zariadenie foluša na súkno pozostávalo z dlhého dreveného koryta, do ktorého vložili utkané súkno a zaliali teplou vodou. Zariadenie foluša doplňoval kotol na ohrievanie vody, do ktorého rúrkami pritekala studená voda a odtekala teplá do koryta. Na namočené súkno striedavo udierali drevené kladivá stúp, poháňaných vodným kole¬som. Stupy boli nasadené na jednoramenných pákach, aby mohli do koryta so súknom dopadať šikmo. Na spodnej strane mali ozubenie, ktoré pomáhalo súknom rovnomerne pohybovať. Každé 2 až 6 hodín súkno vyberali a vyťahovali ho. Práca s jedným kusom súkna trvala 24 hodín, robili aj cez noc. Plstením v teplej vode sa súkno skrátilo aj zúžilo na dĺžku o 1 /3 a na šírku o 1 /10 až 1/6.

Vlčekova Helena

Z ovčej vlny sa v súčasnosti vyrába aj priadza. Ovčí vlas si aj po strihaní, praní a pletení zachováva svoju vlastnosť spočívajúcu v schopnosti dynamicky sa zmršťovať a rozťahovať vplyvom teploty okolia. Má to vplyv na udržanie stálej teploty tela a dovoľuje voľné dýchanie celým povrchom kože napriek tomu, že je prikrytá. Má schopnosť pohlcovať vlhkosť vrátane ľudského potu, ktorého sa následne ľahko zbavuje vetraním výrobkov. Z takej, ale aj inej priadze vhodnej na pletenie, šikovné ruky pani Vlčekovej Heleny pletú zaujímavé svetre, pulóvre, čiapky, ponožky a iné časti oblečenia. Začala pliesť pre svoje deti, ktoré už zo svetríkov vyrástli.

Vzory sú veľmi zaujímavé a nápadité, jednofarebné aj viacfarebné. Je škoda, že klesá záujem o ručne upletené výrobky a ponuka obchodných reťazcov zaplavila trh strojovými úpletmi a inými módnymi doplnkami.

Obrázky