Navigácia

Obsah

O obci Poráč

Obec leží na rozvodí medzi Poráčskym jarkom a Zlatníkom v Hnileckých vrchoch, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria. Je najvyššie položenou obcou v okrese Spišská Nová Ves s nadmorskou výškou 778 m. n. m. Povrch chotára je značne členitý, najmä v jeho východnej časti, kde vystupujú masívy druhohorných vápencov.

letecky

Poloha chotára predurčila pastierstvo ako hlavný zdroj obživy. Súčasný chotár s rozlohou 1885 ha sa zaraďuje medzi najväčšie v okolí. Malebná je južná časť chotára zvaná Jaroriny. Hneď za dedinou na prístupovej ceste pod ťažnou vežou, len čo vyjdete na briežok, objaví sa pred vami nádherný obraz zložený z mnohých malých krajiniek v jedinečnou súlade. Lúka v časti zvanej Brodok sa prudko dvíha. Tu postavili pred niekoľkými rokmi lyžiarsky vlek. Televíznymi správami o snehových podmienkach sa lyžiarske stredisko Poráč-Brodok stalo známou lokalitou nielen na Spiši, ale aj v celej republike. Tým, že celý chotár je položený vysoko, na severnej strane, často až do mája, sa tu udržia zbytky snehu. Svedčí o tom aj pomenovanie lokality Snežná jama. Z Javorín sa stretáva chotár Poráča, Švedlára a Závadky. Z lúčnatého vrcholu je výhľad do Hnileckej doliny. Lúky, ktoré odkúpili Poráčania od miestnych Nemcov, pomenovali podľa poráčskych gazdov, napr.: Baranuv kút pud Hoľom, Hanušuv a Dubošuv kút na Šnoperke, Sivačkuv kút v Kopagrunde. Naľavo od Javorín cez lúky a pasienky prídeme k Slovinskej skale. Vidieť ju z každej strany. Vypína sa nad chotárom ako orientačný maják na pevnine. Poľnou cestou, ktorá je pokračovaním starej cesty popri fare, dostaneme sa na Svinský horbok. Nad ním sú lúky Na verchu a ich pokračovaním je Krivo pole.

Niektoré názvy chotárov boli odvodené od udalostí, ktoré sa v nich udiali. Tak napríklad vo Vovčej jame kedysi dávno chytali vlkov. Na Difky sa vraj obesila dievka, ktorá tam strašila po smrti. Na Hutne sa nachádzajú zvyšky praženej rudy, v Zlatníku iste niekedy ťažili vzácne kovy. Lokalita Medvedža je ohraničená Humencami a Zlatníkom. Ďalšie chotárne názvy sú napr.: Biely potok, Furmanec, Gaľmus, Poľana, Zemlička, Žďár a Lendava.

ilustracia

Najkrajšou časťou chotára je Poráčska dolina. Návštevníkom prichádzajúcim do obce sa naskytá nezabudnuteľný pohľad na hlboký kaňon, miestami hlboký až 300 m. Napravo sa belie trojvrch Slovinskej skaly a naľavo Biela skala. Dolina vznikla erozívnou činnosťou Poráčskeho jarku vo vápencoch plošiny Gaľmus. V r. 1982 bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu Galmuská tisina na ochranu tisa obyčajného.

Nad Poráčskou dolinou, dlhou 9 km, dominuje Červená skala. Jej okolie bolo vyhlásené v r. 1981 za národnú prírodnú rezerváciu na ochranu zriedkavých druhov fauny a vápnomilnej flóry. Predstavuje jedno z najkrajších území Slovenského rudohoria. Rastú tam aj chránené druhy ako zvonček karpatský, plamienok alpínsky, pribica moldavská, poniklec slovenský. Rozsiahle lesy a lúky sú domovom jelenej a srnčej zveri, divej svine, rysa, líšky, ale aj vlka. Na rozdiel od samotnej obce Poráčskou dolinou preteká potok. Voda poháňala mlyny na mletie obilia a foluš na spracovanie látky z ovčej vlny. Pri sčítaní obyvateľstva v r. 1869 sa uvádzajú 2 mlyny. Prvý bol Kaffanov a druhý mali spoločne Fabián s Hanuščinom. V súčasnosti Poráčsky jarok, v ktorom sa kedysi mihali pstruhy a vo svojej dolnej časti poháňal mlynské kolesá, už neprináša taký úžitok.

 ilustraciailustracia