Navigácia

Obsah

História

Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec.

historia

Od 15. storočia je už obec značne rozvinutá. Z hľadiska hospodárskeho rozvoja sa okrem poľnohospodárskej výroby obyvatelia zaoberali dobývaním rúd priamo vo svojom chotári. Popri medi sa tu ťažili vzácne kovy zlato a meď. O banskej činnosti svedčia pozostatky výroby ortuti z 15. storočia. Spočiatku sa ruda-špad zbierala aj povrchovo. S nástupom priemyselnej revolúcie stúpol dopyt po železnej rude, čoho následkom je vznik poráčsko-rudnianských ťažobných spoločností, ktorých podielnikmi boli Mariássyovci a bohatí mešťania. Na sklonku 19. storočia nastáva skutočný rozmach ťažby rúd a ortuti, ktorý sa strieda s úpadkom počas hospodárskych kríz. Počas II. svetovej vojny sa výroba zvýšila a pracovalo sa na tri smeny. Po roku 1948 boli bane znárodnené a nastal veľký rozmach baníctva. Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Po roku 1991 dochádza k útlmu banskej činnosti a v poráčsko-rudnianskom revíry dnes pokračuje iba ťažba barytu v bani Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši.

historia

Vývoj obce bol poznačený udalosťami vtedajšej doby. Poráč prežil, hoci mnoho osád zaniklo po vojnách a epidémiach. Časom boli k Poráču pripojené pozemky opustených osád: Belá, Slop, Kostrušin a Lendava, ale tiež aj časť banskej osady Koterbachy (od roku 1946 Rudňany), ktorá bola potom vyše 300 rokov súčasťou poráčskeho chotára.

hist3

Pôvodným obyvateľstvom Poráča boli zrejme boli zrejme slovenskí a nemeckí baníci. V 17. storočí, plnom vojen, nepokoja a morových epidémii, došlo k doplneniu pôvodného obyvateľstva rusínskym.. Začiatkom 18. storočia sú obyvatelia Poráča vo všeobecnosti považovaní za Rusínov (Rutheni).

hist4

Chrám sv. Demetera je jediný v Košickom exarcháte zasvetený tomuto svetcovi. Prvykrát sa chrám spomína už v písomnej zmienke o Poráči z roku 1382, ktorý bol zasvetený sv. Jurajovi. Predchodcom terajšieho murovaného chrám bol drevený, ktorý si gréckokatolíci postavili v roku 1670 a mal patrócium sv. Demetera. V roku 1761 sa už opisuje ako starý a poškodený a preto bol v rokoch 1773 - 1776 postavený nový v klasicistickom štýle. V rokoch 1904 - 1905 bola zrealizovaná veľká rekonštrukcia. Zvonku získal novú fasádu, vo vnútri ikonostas a oltár. Veža je trojpodlažná, zastrešená ihlancom. V nej sú tri zvony zasvätené Márii, Jozefovi a Demeterovi. Odliaté boli v roku 1926. Pri ich kúpe pomohli rodáci v Amerike. Pôvodné zvony armáda "zrekvirovala" na kanóny v I. svetovej vojne. Vnútorne priestory sú zaklenuté pruskou klenbou a nástennými maľbami od Zavatszkého v roku 1937.

hist5

V obci fungovala obecná rada, richtár a 2-4 prísažný už od stredoveku, ale vlastná administratívna činnosť sa plnohodnotne rozbehla až od roku 1786, kedy obec overovala svoje dokumenty vlastnou pečaťou. Spomínaná pečať má oválny tvar, jej stred vypĺňa postava sv. Demetera ako rytiera v brnení rytiera držiaceho v pravej ruke vlajku, v ľavej štít s krížom, ktorý má v strede srdce. Tieto atribúty si obec v obecnej symbolike zachovala až podnes.

hist6

Po roku 1948 nastáva veľký rozmach baníctva a Železorudné bane Rudňany boli v bývalom Československu najväčším podnikom na dobývanie železnej rudy a dodávateľom ortuti. Postupne sa zásoby sideritu, chalkopyritu, tetraedritu s prímesou ortuti, striebra a antomónu vyčerpávali. Po roku 1989 dochádza k útlmu baníckej činnosti. V poráčsko-rudnianskom revíri dnes pokračuje iba ťažba barytu v baní Poráč. Je to posledná činná hlbinná baňa na Spiši. Jej hĺbka je 505 m. V súčasnosti kvôli spodnej vode sa ťaží iba do hĺbky 281 m po štvrtý obzor Rochus, ktorým je šachta prepojená až na banský závod v Zabijanci v Rudňanoch.