Obsah

Štôlňa PAVOL

  Nachádza sa v Poráčskej doline, východnejšie od štôlne Peter pri bývalej „zelenej chate“, ktorá bola postavená na halde pred jej ústím. Pred samotným ústím bola postavená pivnica v tvare chodby z THV a pažníc pre potreby chaty. Výškovo je zafáraná asi 15 m nižšie než štôlňa Peter, tesne nad úrovňou Poráčskeho potoka. Je predpoklad, že tieto dve štôlne mohli byť prepojené. Pred štôlňou sa nachádza tzv. "zelená chata", ktorá slúži ako banícke múzeum.Štôlňa Pavol

Štôlňa PETER

  Chodba smeruje južným smerom pod kopec Suchý vrch. V súčasnosti je prístupných cca 120 m rovnej chodby bez prekopov a dobývok. V prvých metroch je chodba vystužená drevenou verajovou výstužou, potom časť lichobežníkovou železnou výstužou a zbytok chodby je bez výstuže, iba v kameni. Na konci je chodba zavalená málo pevnými nadložnými horninami. Tu sa nachádzajú dva čiastočné a posledný plný zával na celú chodbu. Je predpoklad, že táto chodba pokračovala ešte niekoľko desiatok metrov, nakoľko spod posledného plného závalu vyteká značné množstvo vody a v chodbe je aj čiastočný prievan, ktorý preniká cez zavalenú časť chodby. V dostupných materiáloch sa táto baňa spomína v roku 1839. Pred ústím štôlne na jej halde sa nachádza aj geologický vrt s označením Ry-20, ktorý bol vyvŕtaný v roku 1958. Jeho hĺbka je 460 m a je uklonený na sever. Výsledok vrtných prác bol nezaujímavý z hľadiska ďalšieho možného priemyselného využitia oblasti na ťažbu.Štôlňa Peter

Štôlňa Všechsvätých -  ŽILA ZÁKRUT (ZAKRUT GANG)

  Banské pole Trojica bolo zaregistrované 15. 7. 1939 na dobývanie striebra a železa. V roku 1864 bola Banským kapitanátom v SNV potvrdená – Poráčsko – Zákrutská banská spoločnosť Trojica. V roku 1868 bola medzi banskou spoločnosťou Pätoraká Koterbachy a Poráčskou spoločnosťou Trojica uzavretá zmluva o spolupráci pri ťažbe rúd, čo zahrňovalo spoluprácu pri odvodňovaní, vetraní bane, razení prekopov a odťažbe rudy. Banské pole Všechsvätých na Poráči bolo zaregistrované 26. 2. 1847 s povolením ťažby striebra a medi. Nachádzalo sa pod Kubekovými mlákami. Podľa dostupných zdrojov bola táto štôlňa otvorená v roku 1893 a otvárala zásoby sideritovej rudy na žile Zákrut. Táto žila sa nachádzala v nadloží žily
Droždiak. Štôlňa sa nachádzala v banskom poli „Trojica“ /Dreifaltigkeit /. Spolu s prekopami mala celkovú dĺžku cca 500 m a otvárala zásoby medzi I. obzorom a „Jozef obzorom“. Komínmi bola prepojená ako s I. obzorom, tak aj s „Jozef“ obzorom. Ťažba v tejto oblasti bola ukončená v rokoch 1922 až 1924. Po tomto
období bola štôlňa nevyužívaná a nie sú záznamy o jej ďalšom využívaní. Žila Zákrut zo štôlne Všechsvätých bola dobývaná medzi I. obzorom a Jozef obzorom v dĺžke cca 100 m. Žila Zákrut je od Droždiak žily vzdialená 80 – 110 m a má nepravidelný priebeh. Jej smer je totožný so smerom Droždiak žily, ale s častým odbočením na SV a JV. Žila mala mocnosť okolo 1 m a mala veľký obsah kremeňa. Úvod štôlne bol razený v nepevných horninách. Bola budovaná drevenou dubovou výstužou a obložená dubovými fošňami. Fošne časom prehnili a došlo k celkovému zavaleniu chodby. Štôlňa ústila v miestach s výtokom vody z masívu. Tento prameň vody vyteká smerom do Poráčskej doliny. Štôlňa Všechsvätých bola vyrazená výškovo medzi Jozef obzorom a I. obzorom a jej názov ostal pôvodný.

 

 

Štôlňa Všechsvätých

Štôlňa JOZEF - východ, Gosan – železný klobúk – východ ložiska na povrch

  Gosan (železný klobúk) je vylúhovaná a oxidovaná pripovrchová časť žilného ložiska so sírnikmi (zvlášť s pyritom alebo chalkopyritom). Gosan býva hrdzavejaž tmavohnedej farby, dutinkatej štruktúry a jeho  hlavnou zložkou sú hydroxidové zlúčeniny železa. Najrozpustnejšie zložky rúd z oblasti východu ložiska na
povrch boli odplavené do nižších polôh, kde mohla nastať ich koncentrácia. Táto štôlňa slúžila iba ako fárajúca cesta do a z podzemia a vetracia štôlňa celej „Jozefky“. Cez ňu sa nedopravovala žiadna ruda, ruda smerovala na druhú stranu na západný portál Jozef štôlne, kde bolo následné spracovávanie tejto rudy. V počiatkoch baníctva nepoznali spôsoby overovania podzemia žiadnou dostupnou metódou, iba prácnym razením prieskumných štôlní. V prípade východu ložiska na povrch bola istota existencie ložiska v daných miestach, a tak aj istota vyťaženia požadovanej suroviny. Štôlňa Jozef vchádzala priamo do žily Droždiak a sledovala jej priebeh v podzemí (sledná chodba). Žila Droždiak je zvislého priebehu vo vrchnej časti s úklonom cca 70 až 80 stupňov k juhu (smerom od obce Poráč) a smerom dole ide až do kolmého smeru. Preto sa prejavy na povrch – závaly, prejavujú v oblasti južne v nadloží žily. Jozef štôlňa východ mala v rôznych obdobiach aj rôzne mená podľa toho, komu v danom období patrila. Vyšná Svätotrojičná štôlňa mala názov podľa banského poľa Všechsvätých. (Nižná Svätotrojičná štôlňa bola neskôr premenovaná na I. obzor).

 

Šachta (jama) PORÁČ

Hĺbenie jamy robili pracovníci Banských stavieb n. p. Prievidza.
Začiatok hĺbenia jamy IX / 1962
Spustenie jamy do prevádzky IV / 1968
Svetlý priemer jamy (kruhová) 5 m                                                                                                            Ťažné zariadenie dvojlanové s protizávažím typu KOEPPE TS 2 K 2508 – L s trecím kotúčom (jediné činné zariadenie takéhoto typu na Slovensku).
Priemer trecieho kotúča: 2,5 m
Ťažné laná: 2 x 28 mm
Vyrovnávacie lano: 1 x 116 x 21 mm (ploché lano)
Dopravná nádoba je jednopodlažná.
Protizávažie
Prevádzková hĺbka jamy od povrchu po XIII. obzor pred zatápaním bane bola 505,8 m.              

Z hľadiska vetrania je jama Poráč výdušnou jamou, na ústí ktorej je nainštalovaný hlavný sací ventilátor. Kvôli zabezpečeniu vetrania z bane a neskratovaniu vetrania z povrchu je na úrovni ohlbne jamy umiestnený tubus s poklopom a spod neho je vyrazený vetrací kanál z jamy do ventilátorovne. V súčasnosti má jama Poráč hĺbku od povrchu po Rochus obzor 281,2 metrov a voľná hĺbka je 20 metrov po úroveň vody v jame. Obzory na jame: II. obzor, III. obzor, IV. (Krížový) obzor, Rochus obzor, VI. obzor, X. obzor, XIII. obzor V súčasnosti sú XIII., X. a VI. obzor zaplavené vodou. Rochus obzor je dedičný obzor, cez ktorý vyteká banská voda v Rudňanoch na povrch do Rudňanského potoka. Jama slúži na dopravu ľudí, materiálu a na ťažbu jaloviny na povrch, kde sa vysypáva na haldu. Jama bola obzormi Rochus a XIII. obzorom prepojená s ďalšími jamami v rámci rudného poľa.

ŽILA DROŽDIAK (Drozdiakischer gang)


Žila Droždiak je najdôležitejšou a najväčšou žilou Poráčskej oblasti, ktorá sa dobývala a dodnes dobýva. Jej najväčšie mocnosti v prípovrchových oblastiachdosahovali až 40 m. V oblasti Banísk vychádzala až na povrch, kde sa aj začalo s jej postupným dobývaním. Kopec Baniská, cez ktorý prechádza žila Droždiak, bol a je banskou činnosťou značne narušený, a to hlavne v období najintenzívnejšej ťažby od 50-tych rokov 20. storočia. Jeho pôvodná nadmorská výška uvádzaná v mapách bola 835,6 m n. m. Názvy jednotlivých štôlní a obzorov sa v priebehu období zmenou vlastníkov menili (nemecké, maďarské názvy), a preto jedna štôlňa môže mať niekoľko názvov. Jednotlivé úrovne chodieb boli postupne kvôli odťažbe, odvodneniu a vetraniu navzájom poprepájané. Chodby sa pre samočinné odvodňovanie razili vždy s miernym stúpaním (min. 4 promile). Dovrchné razenie chodieb spôsobovalo aj to, že pri doprave plných vozíkov z podzemia sa trať mierne ukláňala a tým napomáhala ich vyťahovaniu z bane. Prázdne (ľahšie) vozy sa tlačili mierne do kopca.

Štôlňa JOZEF - stredná (725,5 m)

(Josephi Mitterer Stollen)

  Ústie štôlne sa nachádza na južnej strane žily Droždiak. Je to jediná štôlňa vyrazená z nadložia žily. Výškovo zodpovedá úrovni I. obzoru. Štôlňa bola vyrazená až do jamy Jozef. Jej dĺžka bola z povrchu po Jozef šachtu cca 250 m. Chodba z povrchu smerovala severným smerom do žily Droždiak a po jej nafáraní sa stočila po žile smerom na východ až po jamu Jozef. Pri razení 44. mlyna (jalovinového komína) tento prechádzal chodbou Strednej Jozef štôlne a v súčasnosti sa cez štyri čiastočné závaly dá dostať až k nemu. Dĺžka chodby z povrchu po 44. mlyn je okolo 205 m. Ďalšia časť štôlne od 44. mlyna po Jozef šachtu razenej v žile je poddolovaná. Vo vzdialenosti 30 m od ústia štôlne sa nachádza prekop razený doprava dlhý 33 m, ktorý bol razený v neskoršej dobe, nakoľko v pôvodnej banskej mape nie je zaznačený. Ústie štôlne bolo uzavreté v jednej z troch budov postavených pred jej ústím na halde jaloviny zo štôlne. Táto vstupná budova bola pravdepodobne prezliekarňou, šatňou aj lampárňou a zároveň chránila štôlňu pred vstupom nepovolaných osôb do nej. Ostatné dve budovy patrili vrchnosti bane. Nad ústím štôlne prechádzala pôvodná prístupová cesta z Koterbach do obce Poráč, z ktorej je doteraz odbočka na haldu pred Strednou Jozef štôlňou.

Štôlňa Jozef stredná

Štôlňa IŠTVÁN

  Štôlňa sa nachádza v oblasti „tzv. v úzkej pod Žďarom“. Žila je nafáraná 10 metrovým prekopom a následne rozfáraná po žile. Pravá strana chodby je po cca 30 m zavalená. Výška vyrúbaných priestorov v strednej  časti štôlne je cca 5 – 6 m. Celková prístupná dĺžka chodieb v štôlni je cca 70 m. Vo východnej strane (ľavej) štôlne sa nachádza aj prieskumná šachtica zaplavená vodou a zanesená nánosmi. Je dočasne prekrytá drevenou guľatinou. Vstup do štôlne bol upravený a zabudovaný drevenou výstužou.Banícky chodník sa vracia späť do obce Poráč a na trase cca 500 m od štôlne Ištván sa ešte nachádza bezmenná pravdepodobne prieskumná štôlňa v oblasti zvanej „za Jaseňom“.

Štôlňa Ištván