Navigácia

Obsah

Jaskyňa – Šarkanova diera

Tento kraj priťahoval ľudí oddávna. Neodolal mu ani praveký človek, ktorý sa usadil v Poráčskej jaskyni nazývanej Šarkanova diera. Jaskyňa bola známa oddávna obyvateľom Poráča a blízkeho okolia. Kedysi mala peknú kvapľovú výzdobu, ktorá je dnes zničená nevítanými návštevníkmi.

Nachádza sa v skalnom hrebeni medzi Vysokým vŕškom a Borisovou. Pôvod jaskyne súvisí s potokom Jordaň, nachádzajúcim sa 30 m nižšie. Je jedným z prítokov Bieleho potoka. Šarkanova diera je dlhá 177 m, vznikla ako riečna jaskyňa pozdĺž puklín vo svetlých triasových vápencoch. Pozostáva z Pastierskej chodby, vysokého Archeologického dómu, ktorý cez ďalšiu sieň končí Galériou.

Pozornosť vzbudila v roku 1878 u spišského bádateľa Samuela Rótha, zakladateľa slovenskej speleoarcheológie. Objavil v nej zlomky pravekých nádob, až neskôr prisúdené mladšej dobe kamennej. Popri zvieracích kostiach jaskynného medveďa, vlka, jeleňa našiel aj kosti jaskynného leva. Nález riečnych kameňov – okruhliakov ho utvrdil v tom, že kedysi bola jaskyňa na úrovni okolitej riečnej siete.

V roku 1920 riaditeľstvo Železorudných baní z turistických dôvodov odstránilo suťový kužeľ pred jaskyňou a zlepšilo do nej prístup. Našiel sa tu diskovitý kamenný mlat, brúsená kamenná sekerka, kostená ihla a črepy. Uvedené nálezy sa nachádzajú v Tatranskom múzeu v Poprade. V roku 1951 previedol Archeologický ústav SAV zisťovací výskum a zameranie jaskyne. Výskum viedol archeológ Dr. Juraj Bárta, pri zemných prácach mu pomáhal miestny občan Demeter Macala. Bola urobená sonda veľkosti 250 x 150 cm, hlboká 160cm vo vstupnej chodbe. Dr. Bárta zistil pravekú kultúrnu vrstu s ohniskami. Vykopali sa tu črepy spolu s kosťami jeleňa, srnca, divej svine.

Vľavo od vchodu do Šarkanovej diery sa nachádza 14 m dlhá jaskyňa Chyža. Okrem keramiky našli sa tu pozostatky psa. Je to najstarší nález tohto druhu v bývalom Československu. Je dôkazom jeho zdomácnenia na našom území od neolitu.

Výskum vyriešil datovanie pravekého osídlenia. Obidve jaskyne boli obývané v mladšej dobe kamennej ľudom, ktorý patril do kultúrneho okruhu lineárnej a bukovohorskej keramiky (4 400 rokov p. n. l.).

Nálezy sú významné aj tým, že sa tu našli vedľa seba črepy kultúry s lineárnou a bukovohorskou keramikou. Ľud, ktorý sa už živil prevažne roľníctvom, usadil sa v tak vysoko položenej jaskyni – 690 m nad morom. Je to najvyššie položený nález lineárnej keramiky na Sovensku. Pre svoj význam bola jaskyňa v roku 1979 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.                       

Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia Košice č. 1/2008 z 1. augusta 2008 bola jaskyňa Šarkanova diera vyhlásená za verejnosti voľne prístupnú. Za verejnosti voľne prístupnú sa vyhlasuje vstupná chodba prírodnej pamiatky Šarkanova diera v katastrálnom území Poráč.

Červené skaly

Národná prírodná rezervácia

Návštevníkom prichádzajúcim do obce sa naskytá nezabudnuteľný pohľad na hlboký kaňón, miestami s hĺbkou až 300 m. Poráčska dolina je najkrajšou časťou chotára. Jej dĺžka je deväť kilometrov. Na ľavej strane hore sa belie dominanta doliny Červená skala. Je jadrom Národnej prírodnej rezervácie Červené skaly o rozlohe 390 ha.
 
V strednej časti doliny bola vyhlásená v roku 1981 národná prírodná rezervácia na ochranu zriedkavých druhov fauny a vápnomilnej flóry. Predstavuje jedno z najkrajších území Slovesnkého rudohoria. Rastú tam aj chránené druhy, ako zvonček karpatský, plamienok alpínsky, prilbica moldavská, poniklec slovenský. Rozsiale lesy a lúky sú domovom jelenej a srnčej zveri, divej svine, rysa, líšky, ale v poslednom čase aj vlka.  Je z nej pekný výhľad na časť kaňónu Poráčskeho potoka, zarezaného do Galmuskej planiny. Napravo sa belie trojvrch Slovinskej skaly. Dolina vznikla erozívnou činnosťou Poráčskeho jarku vo vápencoch plošiny Gaľmus.
 
Vápencový relief je rozčlenený kaňonovitými dolinami s početnými krasovými javmi - vežičkami, skalnými oknami, vodopádmi, jaskyňami. Rôznosťou expozície je územie rozdelené na dve výrazné časti. Na severnej južne exponovanej časti doliny rastú prirodzene prevažne bučiny, početné skalné útvary a obnažené plochy sú domovom teplomilnej kveteny. Na južnejšie ležiacom severne obrátenom svahu sa vyskytujú jedľobučiny a prirodzene aj smrekové lesy, na skalných útvaroch sa popri teplomilnej vegetácií vo večnom tieni drží aj chladnomilná horská flóra. Na skalných hrebeňoch sa prirodzene vyskytujú reliktné dealpínske boriny a v nive Poráčskeho potoka jeľšové lužné horské lesy.
 
Na území NPR Červené skaly platí prevažne najvyšší 5. a 4. stupeň ochrany, čo znamená, že územie je prístupné len po vvyznačených turistických chodníkoch, cyklistických a lyžiarských bežeckých trasách a nie je v ňom povolená hospodárska činnosť.
 
Územie NPR je súčasťou územia europského  významu SKUEV0287 Galmus, pokrývajúceho veľkú časť pohoria o výmere 2690 ha.
 
Červená skalaDolina
 
 
 

 

 

 

Poráčska dolina

 

 

 

 

Galmuská tisina

Národná prírodná rezervácia

Vápencovo-dolomitická oblasť Galmusu sa rozkladá medzi obcou Poráč a Slovinkami na severnom okraji Slovenského rudohoria. Zo severu ohraničuje Hornádska kotlina, ktorou preteká rieka Hornád, kým na juhu horný tok Slovinky. Krasové územie v dĺžke 10 km a v priemeernej šírke 5 km dosahuje plošnú rozlohu okolo 50 km2.

V roku 1982 bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu Galmuská tisina na ochranu tisa obyčajného.