Navigácia

Obsah

Bačovstvo - Chov oviec

Horský terén Poráča je ideálny na pastierstvo, preto má bačovstvo na Poráči dlhoročnú tradíciu. Chov oviec pretrval až do dnešných dní a dotvára kolorit súčasného Poráča. Ovce sú úžitkové domáce zvieratá. Produkujú vlnu na spracovanie súkna a ovčej priadze, kožky na kožúšky, mäso, ako i mlieko na výrobu syra a syrových výrobkov (bryndze) na prípravu stravy.

V apríli na Juraja sa ovce vyháňajú na pašu. Vyberie sa vhodná lokalita, kam sa postaví košiar. Bača a pastieri sú od jari do jeseni, celé leto s ovcami mimo domova, na pastviskách. Ovce sa doja trikrát na deň. Ranné dojenie sa začína o 04.00 hod. a večerné končí o 19.30 hod. Medzi tým sa dojí ešte poobede od 11.30 hod. do 13.30 hod. Dojí sa do 15 litrových „geletiek“ (drevené alebo hliníkové nádoby). Na jednom košiari je cca 400 až 500 oviec. Medzi dojeniami pastieri pasú ovce. Bača má na starosti výrobu syra.Bačovia boli, sú a budú na Poráči vždy.

Roman FiffíkRoman Fiffík, Poráč 313  – je jeden z mála mladých ľudí, nielen na Poráči, ale aj v rámci Slovenska, ktorý sa rozhodol bačovať. Pomáha mu jeho otec. Jeho stádo má 33 oviec a 8 jarky. Ovce sú na paši celé leto. Nadojené mlieko privezie domov, kde má malú syráreň. Tam do mlieka pridá kľak, aby sa zrazilo. Z produkcie mlieka vyrába pravý ovčí nepasterizovaný syr, ktorý predáva z dvora a dodáva aj do Kľuknavskej mliekarne, ktorá je známa výrobou slovenskej chránenej bryndze. Varí aj žinčicu z mlieka, ktoré zostane po pozbieraní syra.  Hospodári s časti na vlastnej a s časti na prenajatej pôde. Snaží sa byť sebestačný a cez rok vyprodukovať aj krmivo na zimu pre ovce. Sadí zemiaky, seje obilniny. Je to fyzicky náročná dennodenná práca. Podľa jeho slov musí každý, nie len mladý človek vedieť čo naozaj chce robiť. Roman to vie, stále ho stretnete usmievavého. Vstávať skoro ráno, každý deň, či je piatok, či sviatok mu neuberá na dobrej nálade. Z jari mu dojenie oviec trvá dve hodiny. Neskôr sa to skráti na trištvrte hodinu. Vyštudoval Strednú odbornú školu ekonomickú v Spišskej Novej Vsi, odbor Agropodnikateľ. Nadviazal na vzdelanie, ale hlavne na prácu svojho otca Jozefa, ktorý hospodári už niekoľko rokov.  Uvítal by finančnú podporu zo strany štátu,  ktorá je žiaľ v súčasnosti veľmi slabá. Roman FiffíkRoman syrRomanova produkcia

 

 

 

 

 

                                                                      Pavol VadelV súčasnosti bačuje pán Pavol Vadel, ktorý je z Rudnian nastúpil po Štefanovi Vrábľovi. Pracuje pre JRD Odorín na poľnohosporáskom dvore Poráč. Nadojené mlieko ma približne 30 až 32 stupňovú teplotu. Je to ideálna teplota na výrobu syra. Ak je nižšia mlieko sa zohreje. Z geletiek sa ovčie mlieko zleje do putiny (asi 120 litrová drevená nádoba), kde sa pridá syridlo a nechá sa zosyriť – zraziť. Potom bača rukami „zbiera“ syr, snaží sa ho stmeliť do jednej veľlkej hrudy. Prebytočnú tekutinu - nevarku, ktorá vznikne po pozberaní syra, prečerpe do kotla, v ktorom sa bude z nevarky variť žinčica. Po odčerpaní časti nevarky sa trepačom roztrepe zvyšný obsah putiny a znovu sa „zbiera“ syr. Nazberaná hruda sa rozreže na 5 – 6 častí, podľa množstva nadojeného mlieka, aby vznikli 4 až 6 kg hrudky syra. Syr sa zabalí do „hruďanky“ (bavlnená tkanina v tvare štvroca) a zavesí na stečenie a dozretie. Hrudky sa každý deň prebaľujú do suchej hruďanky a otáčajú, aby vznikla pekne vyformovaná hrudka syra, z ktorej bude neskôr bryndza.

Bačovia vo výslužbe

Štefan Vrábeľ je teraz na dôchodku. Na salaši bol už od svojich pätnástich rokov na košiari, s prestávkou asi desať rokov, kedy pracoval v Železorudných baniach. Po tejto prestávke ho oslovil pán Ján Sivačko, teraz už bača vo výslužbe, aby „vyháňal ovce, lebo nemá kto!“.  Je absolventom Bačovskej školy - Záblatie – okolie Trenčína. Jeho stádo má uznaný šľachtiteľský chov – merinské stádo s východofridským stádom. Pán Barbuš Ján bačoval o časi menej ako Š. Vrábeľ a tiež je toho času na dôchodku. Predtým ako začal sám bačovať, bol na košiari pri Vrábľovi Štefanovi asi štyri roky. Vzťah k tomuto remeslu nadobudol od svojho otca, ktorý dlhé roky bačoval na Poráči. Ján Barbuš sa však vyučil za hodinára. Ako hodinár pracoval viac ako štvrťstoročie. Potom sa dal zlákať k ovciam.

Košiar v Poráčskej dolineGeletky na mlieko

 

Bačovanie si vyžaduje od človeka veľkú vytrvalosť, pracovitosť a húževnatosť, ktorá tunajším chlapom nechýba. Pán Pavol Vadel prebral štafetu po Štefanovi Vrábľovi a teraz on každoročne prezentuje svoje remeslo na miestnom festivale „Šachtare volajú....“ a na podujatí AVITUR - Za agroturistikou a vidieckym turizmom ..., každý rok sa koná v inej obci regiónu Miloj, kam patrí aj naša obec.

Obrázky

12345678