Navigácia

Obsah

Kultúra v minulosti

Dôležitou úlohou v kultúrnom živote obce stále zohrával folklór a ľudová hudba. Kultúra dedinského ľudu sa najvýraznejšie prejavovala v piesňach. Piesne boli o „stave vecí“, ale tiež odkazom tým, čo prídu. Tanečné zábavy „muziky“ boli v dávnych časoch výbuchom veselia po týždňoch lopotenia a odriekania. Povolenia na zábavy dávali žandári. Organizátor sa musel zaviazať, že ručí za poriadok. Ak došlo k bitke, čo bolo takmer pravidelne, musel sa zaviazať, že zaplatí 3 až 5 zlatiek.

1

„Nezastupiteľnú úlohu v medzivojnových časoch vo výchove obyvateľstva a šírení osvety zohralo miestne ochotnícke divadlo. Sledovať to, čo sa odohrávalo na malom zhlobenom javisku, pred kulisami, zhotovenými samými hercami, to bol sviatok... Hovorilo sa o ňom pred a ešte dlho po predstavení.

2

Divadelné predstavenie pôsobí na prítomných divákov bezprostredne. Diváci sa stotožňujú s predstavovanými postavami, sú pre nich vzormi v dobrom a zavrhnutím v zlom zmysle. Je to pôsobenie najúčinnejšie. Preto sa divadlo tešilo takému veľkému záujmu. Pre dedinských ľudí to bola neuvedomelá pohnútka okrem zábavy objavovať v sebe aj to, čo videli na „bíne“. I deď to bolo priehľadné, patetické, teda amatérske. Predstavivosť divákov dotvorila a domyslela to, čo nestihli herci.

3

Prvé medzivojnové predstavenie sa volalo „Panic veno“. Hlavné postavy hrali Juraj Rafaj a Mária Lišková. Režíroval ho Ján Harničar, študent učiteľského ústavu. V prvých povojnových rokoch nechýbalo nadšenie, divadelné predstavenia boli žiadané a navštevované. V decembri 1945 vystúpila školská mládež na Mikulášskom večierku s pásmom spevov, tancov a vystúpení pod názvom „Nikolaj prichodiť“. V roku 1948 kultúrna úderka Zväzu mládeže Karpát predviedla dve divadelné hry „Panič na meľnice a Deputácia do Viedňa“. Predstavenia boli hrané v ruštine, taký bol vtedy vyučovací jazyk v škole.

V roku 1952 na Vianoce členovia divadelného krúžku ČSM predviedli známu divadelnú hru Kubo. V rokoch 1953 a 1954 to boli dve divadelné predstavenia známych divadelných hier Jozefa Gregora Tajovského Statky-zmätky a Ženský zákon. Spomínané hry režíroval riaditeľ školy Ján Pirnik. Pôsobil na škole 13 rokov, odkiaľ bol preložený na vlastnú žiadosť do susednej obce. Každý rok nacvičoval s miestnymi ochotníkmi divadelné predstavenie.

4

V roku 1953 bola otvorená Osvetová beseda. V nej raz do týždňa premietali filmy. V roku 1961 vystúpil v Osvetovej besede prvý raz známy Poddukliansky umelecký súbor. Jeho vystúpenie bolo podnetné pre obyvateľov vo viacerých smeroch. Samotným umeleckým prejavom, vzorom pre miestnych ochotníkov a podporou národnostného cítenia.

V roku 1962 bol zakúpený pre Osvetovú besedu televízny prijímač. Bola to novinka, preto hojne navštevovaná. Jeho uvedením klesal záujem o filmové predstavenia, až v roku 1967 bola zrušená prevádzka. Stačilo zapnúť aparát a dianie vo svete sa odohrávalo pred zrakmi divákov.

5

Ale záujem o divadelné predstavenia napriek televízií neklesal. V okresnej súťaži kategórie C v Rudňanoch sa umiestnil divadelný krúžok na 2. mieste. Prvú cenu za réžiu udelili učiteľovi Vladimírovi Barborjakovi.

V roku 1968 bol dostavaný kultúrny dom. Jeho slávnostné otvorenie zdôraznilo uvedenie divadelnej hry Ženba slávneho ruského dramatika Gogoľa.

6

Po odchode učiteľov manželov Barborjakovcov viedol krúžok Michal Ďurša, dlhoročný funkcionár národného výboru. Ku kultúrnemu povzneseniu obyvateľov obce prispeli aj vystúpenia hosťujúcich ochotníkov z Jamníka, Matejoviec, Domaňoviec. Sviatkom bolo hosťovanie profesionálneho Ukrajinského divadla z Prešova. Od každého sa miestni ochotníci niečomu priučili. Divadelné hry, ktoré zohrali pri šírení kultúry v obciach nezastupiteľné poslanie, postupne ustupovali. Vytlačili ich televízne programy, ktorých sledovanie je pohodlné a v súčasnej dobe prístupné.“